Rc 15235/1936
I. Len také odvracanie zákazníka od súťažiteľa je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré je neslušné; nezáleží na tom, že sa stalo len raz a voči jedinému zákazníkovi, ani na tom, že zákazníka od súťažiteľa neodvrátilo; stačí, že bolo samo o sebe spôsobilé súťažiteľa poškodiť.

II. Žalobná žiadosť u zdržovacích žalôb podľa zákona proti nekalej súťaži (čís. 111/1927 Sb. z. a n.) musí obsahovať presné označenie závadného konania; nedostatok takej žiadosti nemožno nahradiť púhym žalobným prednesom, i keby bol v spore dokázaný.

III. V rozsudku, vyhovujúcom zdržovacej žalobe podľa zákona proti nekalej súťaži (čís. 111/1927 Sb. z. a n.), nemožno uložiť aj peňažnú pokutu, pod ktorou sa má súťažiteľ zdržať závadného konania; určenie peňažnej pokuty patrí na exekučné pokračovanie.
Z odôvodnení.
Žalovaný Alexander W. mal zasielateľský podnik, v ktorom bol činný aj jeho otec Herman W. Žalujúca firma mala v tom istom mieste tiež zasielateľský podnik. V roku 1934 otec žalovaného Herman W. zastavil na ulici obchodníka Hermana R. a spýtal sa ho, prečo dáva dovážať žalujúcou firmou, ktorá je "mechale šabes", v dôsledku čoho aj on bude "mechale šabes", keď bude s ňou pracovať. Herman W. oslovil na ulici aj iných obchodníkov, ktorých vyzval, aby pracovali so žalovaným, ktorý je lacnejší, než ostatní zasielatelia a že žalovaný bude lacnejšie dovážať než žalujúca firma. Výraz "mechale šabes" znamená osobu, ktorá koná proti židovským náboženským prikázaniam, totiž ktorá nesvätí sobotu, ten deň pracuje alebo dáva iným pracovať. Žalujúca firma domáhala sa žalobou, ktorej petit na poslednom pojednávaní pred súdom prvej stolice zmenila, aby žalovaný bol povinný pod pokutou 1000 Kč zdržať sa odvádzania zákazníkov žalujúcej firmy do podniku žalovaného oslovením a uistením, že žalovaný dovezie tovar lacnejšie a aby pod rovnakou pokutou bolo uložené žalovanému, aby sa vhodným spôsobom postaral o to, aby Herman W. od takéhoto konania upustil, ďalej domáhala sa žalujúca firma zaplatenia 5000 Kč titulom náhrady škody. Súd prvej stolice žalobe v časti zdržovacej a odstraňovacej vyhovel, čo do prisúdenia 5000 Kč odškodného žalobu zamietol.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice zmenil a žalobu úplne zamietol v podstate z týchto dôvodov: Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku uvážil najprv, že žalobná žiadosť u žalôb zdržovacích musí smerovať k presne označeným, určitým konaniam žalovanej strany, alebo osoby v jej podniku, má vystihnúť zmysel, podstatu zakazovaného konania. To je potrebné s ohľadu na účinok právoplatnosti, na možnosť obrany žalovanej strany a na to, že každý nový čin nekalej súťaže oprávňuje k novej žalobe. Žalujúca strana doznala na odvolacom pojednávaní, že vskutku pracuje v sobotu, že je tedy "mechale šabes". Preto tento prípad treba posúdiť podľa 2. odst. § 10 zák. o nekalej súťaži. Podľa toho §u môže byť podaná žaloba zdržovacia na toho, kto bez nútiacich k tomu okolností cieľom súťaže rozširuje o podniku nepravdivé údaje spôsobilé v značnej miere poškodiť podnik. Pri preskúmaní toho musí sa súd riadiť tým, ako poníma vec obecenstvo resp. jeho časť, ktorej je údaj adresovaný. Predovšetkým treba uviesť, že z povahy zasielateľského, dopravného podniku vychádza, že každý zasielateľský podnik v P., ktorého majiteľ je židovské viery, je "mechale šabes", aj keď by snaď mal pre zachovanie zdania hlavný vchod zatvorený, lebo expresný tovar alebo tovar skaze podliehajúci, na pr. v lete ovocie, živý i zabitý dobytok a pod. musí vyložiť alebo dopraviť aj v sobotu, a to tým viac, lebo v nedeľu panuje na železnici čiastočný odpočinok. Z toho, čo vyššie bolo uvedené o povahe zasielateľského závodu, vyplýva, že ani u obecenstva, ktoré potrebuje zasielateľských povozníckych služieb v P., označenie niektorého zasilateľa, že je "mechale šabes", nemôže vôbec, a tým menej v značnej miere poškodiť podnik tak označený. Označenie, že niekto je "mechale šabes", obsahuje síce zo židovskej orthodoxie pochádzajúcu prihanu, ale v praktickom živote toto označenie pre tlak pomerov nútiacich prevážnu časť občanov židovskej viery a najmä tiež zasielateľov - povozníkov pracovať v sobotu, nemá hospodársky ohrožujúcich účinkov. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu čiastočne zmenil a vyriekol, že žalovaný je povinný sa zdržovať získania zákazníkov žalujúcej strany tvrdením, že je táto "mechale šabes", inak dovolaciu žiadosť zamietol. Dôvody: Stanovisko odvolacieho súdu, že žalobný nárok u zdržovacích žalôb musí obsahovať presné označenie určitého konania žalovanej strany alebo osoby v jej podniku zamestnanej a že rozsudok nemôže byť vynesený nad toto žiadanie, - je správne a je v súhlase tiež s novšou praxou Najvyššieho súdu. S tohoto hľadiska nemohlo byť vyhovené návrhu, že žalovaný je povinný zdržať sa získavania zákazníkov žalujúcej strany oslovením a uistením, že žalovaný lacnejšie dovezie tovar, lebo len neslušné odvracanie zákazníkov od súťažiteľa možno považovať za nezlučiteľné s dobrými mravmi súťaže (§ 1 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n.) a z citovaného návrhu vôbec neplynie, že by konkrétne išlo o neslušný spôsob dotyčnej súťažnej činnosti. Z toho dôvodu musí zostať nepovšimnutým nekalý spôsob získavania zákazníkov, dotyčne ktorého nebol konkrétne učinený alebo rozšírený žalobný návrh. V tej časti je tedy dovolacia žiadosť bezpodstatná. Treba jej však prisvedčiť v tom, že podľa prednesu žalujúcej strany bola predmetom tohoto sporu tiež prvá časť pôvodnej žalobnej žiadosti, aby žalovaný bol povinný zdržovať sa toho, aby buď sám, buď iná osoba v prevodzovaní jeho podniku tvrdili o podniku žalujúcej strany, že je "mechale šabes", či už sa tento prednes považuje za vysvetlenie resp. za opravu pozmeneného žalobného petítu alebo za rozšírenie tohože podľa 1. a 2. bodu § 188 Osp., prípustné podľa § 494 Osp. aj v odvolacom pokračovaní. Odvolací súd to aj učinil, lebo vecne zamietol žalobu aj v tejto časti, odôvodnivší to tým, že ide o údaj pravdivý, ktorý nemohol podľa okolností konkrétneho prípadu podnik žalujúcej strany v značnej miere ohroziť. Tým riešil otázku výlučne s hľadiska ustanovenia 2. odst. § 10 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n. a opomenul uvažovať vec tiež s hľadiska § 1, pokial osoba fakticky činná v prevádzaní podniku žalovaného dotyčným údajom voči zákazníkovi žalujúcej firmy učineným dostala sa v rozpor s dobrými mravmi súťaže v úmysle tohoto zákazníka takto získať pre podnik žalovaného, ačkoľvek tak žalobný prednes i rozsudok súdu prvej stolice výslovne toto konanie uvádzaly práve v spojitosti s odlákavaním zákazníkov žalujúcej strany. Sám odvolací súd zisťuje, že výraz "mechale šabes" môže byť pre žalujúcu firmu urážlivý a že bol učinený Hermanom W. voči zákazníkovi žalujúcej strany Hermanovi R., keď sa onen márne uchádzal u tohoto o zadanie špedície. Podľa obsahu prijatej výpovedi svedka Hermana R. Herman W. vytýkal mu, keď už bol dvakrát odbytý, že pracuje s takými, čo sú "mechale šabes", a keď ho svedok znovu odbyl, aby mu dal pokoj, tu ho začal urážať, na čo svedok veľmi rozčúlený odišiel. Po tomto zistení nemôže byť pochybnosti, že tu išlo o veľmi neslušné odhováranie zákazníka a že toto konanie samo o sebe bolo spôsobilé poškodiť podnik žalujúcej strany; ba že úmysel Hermana W. priamo k tomu smeroval. Pri tomto stave veci nezáleží na tom, že sa žalovaný výrok stal len raz a voči zákazníkovi, u ktorého náhodou naliehanie Hermana W. zostalo bezvýsledným. Vyložené zistené konanie osoby v podniku žalovaného činnej celkom vyčerpáva skutkový základ potrebný k odsúdeniu žalovaného v zmysle §§ 17 a 1 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n., aby sa zdržal takého konania. Výrok, že žalovaný má sa vylíčeného konania zdržať pod pokutou 1000 Kč, nebol do rozsudku pojatý, lebo pre takú pokutu nie je v zákone proti nekalej súťaži daný základ a ináč je to otázka patriaca na exekučné pokračovanie (§ 222 zák. v znení § 49 uv. zák. k Osp.).